Co je třeba udělat, aby se výpadek podobný tomu pátečnímu neopakoval? Vladimír Kroc se zeptá odborníka na přenosové sítě, ředitele strategie poradenské společnosti EGU Michala Macenauera.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V jakém stavu je naše přenosová soustava, když velká část republiky včetně hlavního města může nečekaně zůstat bez proudu?

Generální advokátka soudu EU navrhuje zrušit Polsku penále za těžbu v dole Turów

Útlum těžby uhlí v Česku zrychluje, loni klesla meziročně o 17 %

Liberecký kraj bude sledovat pohyb v budovách způsobený těžbou v Turówě

Po silném otřesu v polském dole zůstávají desítky horníků pod zemí

Z Fondu Turów rozdělí Liberecký kraj 85 mil. Kč na stavby a přípravu projektů

Projekty přeměny Mostecka a vzdělávání v Ústeckém kraji mohou získat peníze z EU

Severní energetická přerušuje těžbu na lomu ČSA, propustí na 500 lidí

Část Lomu ČSA na Mostecku se má stát národní přírodní památkou

PAP: Polský soud zrušil rozhodnutí umožňující prodloužit těžbu v dole Turów

Hladík: Vzájemné česko-polské vztahy se v otázce životního prostředí zlepšily

Titulok pôsobí ako keby návrat jadra bol "núdzovým riešením" kvôli vysokým cenám plynu. Realita je, že Japonsko sa vracia k jadru z dlhodobo strategických dôvodov: energetická bezpečnosť, stabilita siete a dekarbonizácia. Plyn len urýchlil už existujúci trend. Dátové centrá sú možno efektný detail, ale nie fundamentálny dôvod.

    Otázka SMR je u nás aj inde zatiaľ akademická – ak sa do 2040 objavia, bude to úspech. Do tej doby musíme stavať na overených typoch reaktorov a predvídať realisticky časový horizont návratu.

Růst cen plynu žene Japonsko k návratu jaderné energie

Táto diskusia je ukážkou toho, že ste ešte možno nestratil celkom zdravý úsudok - takto by ste o energetike mal hovoriť stále: bez ideologických skratov a so zohľadnením reality na zemi – káble, montéri, rozvodne, odborníci. Technológia sama nestačí, keď chýba sieť a ľudia. A práve tu sa ukazuje, že plánované GWp v OZE môžu byť len čísla v Exceli, pokiaľ nepostavíme robustné podmienky na ich integráciu.
 Paradoxne, v čase keď sa jadru vyčíta „pomalosť“, sa ukazuje, že práve dlhá príprava umožňuje systematicky vybudovať aj odbornú základňu. OZE dnes bojuje s vlastným úspechom – výstavba predbieha schopnosť krajiny ju zvládnuť.

Český solární sektor zpomaluje. Pokud hned nezrychlí, Česko nesplní stanovené cíle

Samozrejme – Poliakom a Holanďanom treba ticho závidieť. Tí totiž nikdy nestavali fotovoltiku draho ako my. Oni si počkali, keď to bolo lacné. To, že zároveň Poľsko práve teraz stavia hneď niekoľko jadrových elektrární, je len detail – zjavne záchvev iracionality, ktorý im unikol pomedzi racionálne veterníky. Holandsko? Áno, pripravuje výstavbu dvoch nových reaktorov v Borssele – ale to si len asi zle prečítali z manualu ESG-friendly energetiky.
    A teraz to najlepšie – vraj jadro po roku 2040 spôsobí nutnosť zvýšiť prevádzkové dotácie. Áno, to isté jadro, ktoré je dnes jedným z mála neregulárne nedotovaných zdrojov (ak nerátame investičné garancie, ktoré mimochodom využíva aj OZE). To jadro, ktoré na rozdiel od FVE či VTE reálne dodáva výkon podľa potreby, nie podľa oblačnosti nad Slováckom.
    Áno, 10 či 20 GWp FVE sa už „zastaviť nedá“. Samo sa to vraj postaví, samo sa pripojí, samo sa akumuluje a samo vyrieši záporné ceny na trhu. A ak to nebude ekonomicky fungovať? Nevadí – dotácie všetko spravia. Hlavne že to bude vyzerať pekne v Exceli a v prezentácii pre Brusel.
    A že sa po roku 2040 náhodou stretne „lacná“ prebytková fotovoltika s novým jadrom, ktoré bude dodávať výkon, keď FVE a VTE spia? No to je predsa dôvod, aby sme radšej žiadne jadro nestavali. Veď logika nepustí: čím menej stabilných zdrojov, tým lacnejšia a spoľahlivejšia sieť.
    A ak sa sieť predsa len zrúti? No čo – veď máme ESG skóre a PR články o klimatickej zodpovednosti. To nám tú tmu určite osvetlí.

ukážkový príklad tzv. "green storytellingu"

Prezentovanie nadbytku vetra ako „výhody“
-&gt;Reálne ide o problém, nie výhodu: keď veterné turbíny produkujú elektrinu v čase nízkeho dopytu, vznikajú záporné ceny a prevádzkovateľ musí platiť, že ju vôbec dodá do siete.
 Tento „nadbytok“ teda nie je efekt, ale dôsledok nepredikovateľnosti a nízkej integrácie do siete.

Zamlčané ekonomické náklady na elektrolyzér a vodíkovú infraštruktúru
- Výstavba elektrolyzéru + čerpacích staníc + autobusov je kapitálovo a prevádzkovo extrémne nákladná.
- Cena výroby „zeleného vodíka“ je násobne vyššia ako priemyselne využívaného šedého vodíka.
- "Dotácia 1,5 milióna EUR“ je len začiatok – nie je jasné, kto pokryje prevádzkové straty, náklady na stlačenie, skladovanie, transport a bezpečnosť.

Povinný príspevok z každej vyrobenej kWh pre obec je PR nástroj
- Spomínaných „0,20 centu“ za kWh je forma verejného podplácania pre získanie súhlasu. 
- Namiesto toho, aby sa otvorene diskutovalo o nákladoch integrácie do siete, dopadoch na prírodu či infraštruktúru, ľuďom sa sľubujú nové chodníky.(a mlčia o tom, že tie náklady, ktore zaplatia všetci v poplatkoch sú násobkom tej almužny čo dostali)
Text je jasne PR nástroj starostu pred ďalšími voľbami
Celý článok má štruktúru oslavného rozhovoru s výrazne politickým tónom:
 - vyzdvihovanie minulých úspechov („väčšinu cieľov sme si odškrtli“),
 - neadresné slová ako „inšpirácia z Egypta“, „siete starostov“, „deti sú budúcnosť“,
 - cielené vsuvky o klimatickej empatii (seniori, škôlky, včelstvo...).

Skôr než o energetickú stratégiu ide o premyslené PR.

Větrné energie máme nadbytek. Chceme z ní vyrábět vodík a prodávat ho ocelárně, říká starosta Kalletalu

ad autor Zuzana Vrbová
Tak a máme tu dalšiu aktivistickú "masirku" - s vytrhávaním z kontextu, prezentovaním len toho čo sa hodí, prípadne rovno s dezinterpretáciou =&gt; demagógia
Áno:
88 % firiem vníma udržateľnosť ako dôležitý faktor rastu – áno, ale z toho len 53 % ju označilo ako „hlavný motor ziskovosti“. Zvyšok skôr ako doplnkový atribút alebo reputačný faktor (str. 5).
65 % firiem tvrdí, že plní alebo prekračuje svoje ESG stratégie – ale chýba akékoľvek porovnanie s cieľovou trajektóriou (science-based, net-zero kompatibilné).
Pocit ohrozenia extrémnym počasím sa zvýšil, najmä v Ázii (str. 9–10) – čo však neznamená, že firmy robia zásadné systémové opatrenia.

ALE:
Na str. 6 správa uvádza, že väčšina firiem dokáže „kvantifikovať návratnosť“, ale už nehovorí, ako ju merajú – nie sú to vždy reálne úspory CO₂ alebo prevádzkové efekty, ale často len zlepšené ESG skóre, reputačné výhody, alebo prístup k zelenému kapitálu.
Správa jasne uvádza, že respondenti boli manažéri zodpovední za udržateľnosť (str. 12) – čo znamená, že ich odpovede môžu byť skreslené internou agendou a nie odrazom reality firmy ako celku.
Podľa stránky 7 hlavné dôvody ESG aktivít sú:
 - reputácia značky (brand),
 - regulačné požiadavky (compliance),
 - reakcia na záujem investorov.
Nie technologická nevyhnutnosť či vnútorné presvedčenie. ESG je teda viac o imidži a tlaku trhu, než o klimatickej efektivite.
Ani raz sa nespomína:
 - aké sú náklady na integráciu ESG opatrení do výrobných reťazcov,
 - reálna uhlíková efektívnosť, napr. v znižovaní Scope 3 emisií,
 - konflikt medzi krátkodobou ziskovosťou a klimatickými cieľmi

-&gt; Správa Morgan Stanley síce vyzerá ako dôkaz „víťazstva udržateľnosti“, ale bližšie čítanie ukazuje, že ide hlavne o reputačnú a regulačnú reakciu firiem. Väčšina ESG opatrení má charakter marketingu alebo PR optimalizácie, nie systémovej zmeny. Investičná návratnosť je často odvodená nie od ekologickej efektivity, ale od výhodnejšieho financovania a ESG ratingov. Skutočným testom by bola transparentná metrika klimatických dopadov – a tú väčšina firiem v správe neukazuje. ESG sa stáva povinnou rétorikou, nie riešením.

Morgan Stanley: Většina firem vnímá změnu klimatu a udržitelnost jako zásadní pro budoucí rozvoj

Vedoucí skupiny Výkup z obnovitelných zdrojů

Obráběč/ka kovů - soustružník/ce

Absolvent/ka VŠ elektro

SPECIALISTA/SPECIALISTKA ŘÍZENÍ INFORMAČNÍCH RIZIK

Dispečer/Dispečerka pro fotovoltaiku

Slovenský premiér Robert Fico požádal svého zástupce v EU, aby se pokusil prosadit odklad hlasování o novém balíku sankcí proti Rusku. Podle opozičních stran Fico v Bruselu nic nevyjednal, udělal zemi ostudu a vyhlásil kapitulaci.

Slovensko chce odklad hlasování o protiruských sankcích i výjimku na ruský plyn

Pražský městský soud nepravomocně osvobodil státního distributora paliv Čepro ve sporu o 2,6 miliardy korun, který inicioval podnik Lancelin. Původní žalobu, která celou kauzu začala, podala jiná firma už v roce 2008.

Čepro nemusí hradit 2,6 miliardy Kč a úroky ve sporu o uskladněné pohonné hmoty

Česká firma S-Power Energies zaměřená na obnovitelné zdroje energie vstoupila do insolvenčního řízení. Rozestavěné fotovoltaiky chce dokončit individuálně, dosud nezahájené projekty převezme jiná společnost. Firma patřila mezi jednoho z největší

Firma S-Power Energies jde do insolvence, problémy měla od loňska

Útlum na trhu s fotovoltaikami pro domácnosti už vedl k pádu nejedné montážní firmy. Případ společnosti S-Power Energies se přece jen vymyká. Na rozdíl od mnoha jiných nešlo o neznámého nováčka, který by bez předchozích zkušeností vtrhl na prudc

Průkopník střešních solárů ohlásil úpadek. S-Power opustil letitý majoritní vlastník, plán na záchranu pak odmítla banka

Nejprve Solek, pak GEEN Holding a teď i S-Power Energies. Třetí významná firma z oboru obnovitelných zdrojů letos oznámila krach. „8. července 2025 nám bylo dočasně pozastaveno čerpání kontokorentního úvěru, který používáme k provozním účelům, a